Čas je, vždy bol a vždy bude a to je zázrak života. Čas časí istotu, s ktorou istí presnosť, s ktorou presní princíp, s ktorým principí podstatu, s ktorou podstatí tvorbu s ktorou tvorí cit, ktorým vše cíti a vše preciťuje. Najprv sa čas sčasil v nekonečný priestor existencie, v ktorom bol len ako ticho, tma a smrť. Potom sa čas sčasil, ako istota ako ktorá sa z istil ako presnosť, ako ktorá sa spresnil ako princíp, ako ktorý sa sprincípil, ako podstata, ako ktorá sa spodstatil, ako základ ako ktorý sa zozákladil, ako tvorba, ako ktorá sa stvoril, ako cit, ako ktorý sa scítil, ako láska, ako ktorá sa zláskal, ako rod a ako rod sa zrodil, ako zvuk, ako ktorý sa prekonal, ako ticho, ktoré bol a rozzvučil sa ako svetlo, ako ktoré sa prekonal ako tma, ktorou bol a vysvetlil sa, ako živý priestor v nekonečnom neživom priestore a tým sa prekonal, ako neživý priestor, ktorým bol a veľkým treskom pleskom, ktoré udreli ako hrom a blesk a živý priestor ohromne a bleskovo narástol v stvorenie a ako stvorenie bol stvorený, ako živý svet, ako ktorý sa vysvetil, ako príroda sveta a teda svetá príroda, ako ktorá v sebe sprírodil svoje slnká, planéty, mesiace až živé tvory skrze ktoré vše cíti a vníma, vidí a počuje, ovoniava a ochutnáva, myslí a robí všetko, ktoré sa v ňom dá i hmatom spoznáva seba. Takto sa oddelila živá časť priestoru od neživej nekonečnej časti priestoru, ako živý priestor stvorenia, ktorý narástol na živé stvorenie, ktorým je svet v ktorom je svetá príroda. Živý priestor, ktorý sa zrodil zo zvuku. ktorý sa rozkmital až sa rozžiaril, ako svetlo a s veľkým treskom narástol v stvorenie v ktorom je svetá príroda voláme vesmír, ktorý tvorí miesto, kde sú slnká, planéty a mesiace, ktoré sú súčasťou tela stvorenia, ktorým je svet v ktorom žijeme náš spoločný život, ako stvorenia, ktoré musia smerovať do stále väčšieho šťastia svojím spoločným úsilím. Čas v stvorení plynie a ako sa vesmírny plyn hromadí v celom stvorení, stvorenie a to rastie, vyvíja sa, tvorí si nové slnká, planéty a mesiace a velebí seba i svoju prírodu, ktorú v sebe vytvoril, ako aj nás všetky živé tvory, ktoré sú v ňom. Naše najvzácnejšie živé stvorenie, náš svet a naše životy sú späté a sú všetkým čo máme, preto sa k životu musíme stavať najlepšie, ako vieme a teda s láskou a pokorou, aby podľa toho stvorenie vedelo, ako sa má ku nám správať a aby sme s ním žili v harmónii a symbióze a teda v súlade v ktorom budeme spolu stále šťastnejší a naše životy tak budú stále krajšie a lepšie. V prípade, že sa niekto bude k stvoreniu správať v odchýlke spolužitia s ním a teda zle, stvorenie sa bude brániť na základe spravodlivého princípu z obranyschopnosti a sebazáchovy a z princípu spravodlivosti na ktorom vzniklo by nás potrestalo, ako to robí aj dnes, keď bije smrťou a chorobami spočívajúcimi v tejto odchýlke, pretože sa zakázano vraždia tvory i ničí jeho príroda. Stvorenie a teda svet, je živý a je v ňom život a ono tvorí náš život a naše životy, ktoré sú jeho záľubou. V stvorení je hmota a tá tvorí neživotnú časť prírody, ktorú na základe fyzikálneho zákona stvorenie pretvorilo na životnú časť prírody a vytvorilo podmienky pre život živých tvorov, ako aj prostredie pre ich život a tým stvorenie svojou láskou z ktorej vzniklo v sebe prebudilo ďaľšie nové životy a priviedlo na svet nové živé tvory a stále privádza nové a nové, ako aj tvorí nové rastliny a podobné životné tvorstvá a im tvorí prostredie. Miesto v ktorom sa stvorenie zrodilo sa volá rod a ten je zároveň jeho srdce z ktorého ide ten najkrajší a najharmonickejší zvuk a teda zvuk harmónie a lásky stvorenia, ako aj biele svetlo. To miesto je srdce stvorenia a teda sveta, ktorý je aj Pán boh, kde sa nachádza v jeho vnútri aj nebo v ktorom sú najdobrejšie bytosti existencie a toto posvätné a sväté srdce má svet vo svojom strede a tvorí svät, ktorý tvorí sväto a to svätos a to celé svätosť, ktorá tvorí svätosťnosť a teda srdce stvorenia Pána bráni, chráni, miluje, posiluje, presadzuje, spravodliví, zabezpečuje a dáva mu lásku, moc, prevahu, silu, slávu, spásu a ďaľšie, ktoré je najviac, pretože svätý pán boh existencie je aký je. Svätnosť vyvoláva svätnotu a z nej vyrastá posvätné a sväté svätnotno. Zvuk z neba sa šíri do celého stvorenia a vytvára harmóniu a kľud. Miesto v ktorom sa stvorenie zrodilo a teda rod je tiež miesto v ktorom sa z princípu stvorenie zrodilo v symbióze dvoch rodov a to mužského a ženského, ktoré sa navzájom citovo priťahujú. Stvorenie, ako svet je mužského rodu a príroda, ktorá je v ňom v dokonalej súhre s ním tvorí s ním celý vesmír je ženského rodu. Láska stvorenia, ktorá sa šíri z jeho srdca, ktorým je nebo a je stvorením zdieľaná so všetkými živými tvormi skrze všetky jeho časti, ktoré sa dá cítiť zmyslami, ktoré podporujú komunikáciu so stvorením. Skrze naše životy musíme stvorenie robiť šťastným a to najmä tým, že s ním budeme v citovej súhre a budeme s ním aj komunikovať a uvedomovať si, že aj ono je živé a rado s nami komunikuje, ako každá dobrá bytosť a rado sa smeje a zabáva a preto mu musíme dať svoju lásku najavo a ono nám ju rado opätuje. Vďaka tomu, že sú dva rody, ktoré tvoria samcov a samice, ktorých city sa priťahujú a dopĺňaju sa priťahuje mužský a ženský rod tak, že pri ich citovej súhre vzniká neha. Stvorenie šíri do celého svojho tela pozitívnu energiu a harmóniu života, aby nás naviedlo na správnu cestu v živote a popdoruje všetky živé tvory, aby žili láskyplne a presne v súlade s ním, ale treba mu venovať viac svojej pozornosti, pretože dnes málokto vie, že naše stvorenie v ktorom žijeme je tiež bytosť, ako my a túži s nami komunikovať a dávať nám najavo svoju lásku skrze prírodu, ktorá má na to svoje vlastné prejavy, ktoré len treba spoznávať, aby ste sa vedeli so stvorením dorozumieť. Stvorenie je najväčšie dobro, aké existuje. Je láskyplné, chápavé, múdre a rado komunikuje s láskyplnými tvormi skrze všetky svoje časti, ktorými častokrát pomáha pochopiť život v ňom tak, aby sme s ním dosiahli súlad a dosiahli preň cítenie, ktoré je potrebné pre správne fungovanie našich životov, ale aj života v ňom, ktorý sa nás priamo týka a odráža sa na našom zdraví. Všetky živé tvory s ním cítia a súcitia, ale medzi ľuďmi je veľa jedincov, ktorí skrze svoju nesprávnu výchovu majú problém s cítením a majú nelogicky skreslený pohľad na svet a doplácajú na tom na svojom zdraví aj keď sa stali iba obeťami zlých bytostí, ktoré im vytvorili také podmienky a konajú v neprospech všetkých. Musíme sa k stvoreniu správať, ako k tomu najvzácnejšiemu čo máme, pretože ono tvorí a zabezpečuje náš život a naše životy a bojuje za nás aj keď my nie. Tým, že sa hromadí vesmírny plyn, tvorí sa tlak, ktorý zabezpečuje pohyb stvorenia a teda kolobeh celého sveta a všetkých jeho vnútorných častí. Čas, ako stvorenie a teda svet takto rastie, vyvíja sa a postupne zapĺňa neživý priestor existencie. Stvorenie a jeho život je všade v celom jeho bytí a nemá konca v celom nekonečnom priestore a nikdy nezomrie a nezanikne, pretože je to z princípu, podstaty a fyzikálnych zákonov nemožné a vylúčené. Všetko čo čas stvoril, vytvoril, tvorí a vytvára patrí do jeho existencie. Tým, že čas od počiatku tvorí svoju existenciu už len tým, že je, svojou existenciou dokazuje, že je nekonečný, nezastaviteľný a nezničiteľný. Keby niekto chcel tvrdiť, že niekde není, tak mu treba vysvetliť, že aj tam, kde by údajne akože nemal byť, tak aj tam trvá nejaký čas a preto není možné, aby čas alebo svet, či príroda zanikli a neboli, nakoľko to vylučuje už samotný fyzikálny zákon. Čas je nekonečný a stále sa šíri a hromadí a ako sveta je ho stále viac a viac a preto je stále väčší. Je nezastaviteľný v svojom hromadení a preto nikdy neprestane plynúť. Čas tvorí vše a preto tvorí život i smrť, ktoré sú súčasťou existencie, ktorá sa teda skladá zo živej časti priestoru a neživej časti nekonečného priestoru v ktorom stvorenie rastie a vyvíja sa. Vďaka tomu, aký je čas presný sa život vyvíja stále v niečo lepšie a krajšie, napravuje sa a opravuje sa všetko, čo sa pokazí ako čas svojou láskou uzákonil v princípe, ktorý na to dohliada. Stvorenie a my v ňom sme stále šťastnejšími a krajšími, čo zabezpečuje aj zákon a rád stvorenia, ktoré chránia svet pred zlom z pôsobenia odchýlky spôsobenej nepresným, nesprávnym a nedôsledným prístupom ľahostajných ľudí a zlých bytostí, ako tých, ktorí sa väčšou mierou podieľajú na nesprávnom fungovaní sociálnych a ekonomických faktoroch, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vývoj nových tvorov a ich chápanie stvorenia. Každý musí podporiť stvorenie, aby mohlo všetko s láskou tvoriť a nielen sa snažiť zbaviť sa nepriaznivého, ktoré sa ho snaží zužovať a ubližovať mu. Preto treba byť dôslední a presní v spolužití so stvorením a teda svetom a jeho prírodou, nech sa vždy môže povedať, že sa o seba staráme s láskou a nehou, tak ako to chce a pači sa stvoreniu a teda tak, ako vše čas stvoril. Vše ktoré čas tvorí je v našom živote s istotou a presnosťou vytvorené preto, nech sa s láskou a nehou staráme o stvorenie v ktorom žijeme a ono nech sa stará s láskou a nehou o nás. Stvorenie rado stále niečo nové tvorí a tým sa aj baví a rado nás robí tak šťastnými a preto si to treba viac všímať a viac mu za to ďakovať, pretože ono si to všetko všíma. Ono s nami stále skúša a komunikuje skrze prírodu s láskou a nehou a snaží sa nás viesť, aby sme robili len a len dobré veci určené na lásku a na dosahovanie stále väčšieho šťastia a krásy a to robí rado pre seba aj pre všetkých, pretože ho to robí šťastným. Stvorenie je vo všetkom prvoradé a my sme preň zas veľmi dôležití. Najdôležitejšie je stvorenie a to stvorenie medzi nás patrí aj ako bytosti. V prvom rade Pán a Paní, ktorí sú v hierarchii ľudí najvyššie a najvyššie zo všetkých ľudí je v prvom rade svätý Pán, ktorý ako človek a pán boh stvorenia je všetkým tvorom a bytostiam nadradený a aj so svojou pannou paní bohyňou, ktorá je symbol čistoty, lásky a vernosti a je zmyslom jeho života a preto svätosť, ktorá sa vyvinula srdcu stvorenia pána boha, ktorá robí všetko pre jeho šťastie na ňu nedá dopustiť nič čo pán boh nechce. Jeho vyvolenú pannu paní pán boh ochraňuje, obraňuje, chráni a bráni z celého srdca a jeho svätosť je ochrana princípu lásky vyplývajúcej z jeho podstaty a teda najvyššia ochrana existencie a stvorenia aj svätého pána boha a jeho paní. Svätosť, ktorá sa vyvinula v srdci stvorenia, aby chránila všetko najdôležitejšie v existencii, ktoré vďaka nej zostáva nemenné zároveň chráni aj miesto v ktorom sa vyvinula a z ktorého vychádza a teda srdce stvorenia vnútri ktorého sa nachádza nebo. Svätosť je najvyššia ochrana, aká existuje pre ochranu a obranu celej existencie, jej princípu lásky a vernosti, podstaty zmyslu života pre správny vívin všetkých častí existencie stvorenia, jeho života aj zmyslu života svätého pána boha, ktorým je jeho vyvolená paní bohyňa a okrem iného sú najmä láska medzi svätým pánom bohom a jeho vyvolenou paní bohyňou a ich zmysel života je ich čistá a verná láska, ktorá je ich najvysnívanejšieho šťastie. Keďže sa čas hromadí, ako stvorenie zrodené z citu a lásky, tak aj my všetci sme tak, ako ono nahromadení z citu a zrodení z lásky a to platí pre všetky živé tvory, bytosti a všetko čo je v ňom. Čas sa nahromadil, ako stvorenie a stvorenie priviedlo medzi nás aj seba, ako bytosti, ktoré sú presné v cítení tým aké sú a preto sú tými, ktorí nás vedú a tí, ktorí sú so stvorením a teda svetom a prírodou prepojení. Svätý pán boh je prepojený so svetom a jeho vyvolenou pannou paní bohyňou, ktorá je prepojená s prírodou a takto tvoria primárne vedomia stovrenia, ktoré aktuálne, ako bytosti, ktoré sú ono a sú stvorené na symbol lásky, ako on a ona a teda stvorenia, ktoré ho v ňom predstavujú a prezentujú a cez ktoré ono, ako svet a príroda vníma, ako seba, preciťuje, myslí, uvedomuje sa, prežíva pocity, rozhoduje sa a koná, vidí, počuje, ochutnáva a ovoniava či už v mužskom alebo ženskom rode vníma tak aj všetky ostatné tvory a bytosti stvorenia, ako alternatívne vedomia seba, ktoré sú v prirodzenej hierarchii živých tvorov a bytostí postupne, dokonalo a prirodzene usporiadané cez ktoré ono žije svoj život. Pán boh Perún a jeho panna bohyňa slúžia stvoreniu a zároveň aj sebe a teda celému svetu a celeje prírode, ktorými sú a s láskou sa spolu o všetko starajú, chránia, bránia a vylepšujú v čom im musíme všetci poslušne pomáhať, pretože im boli dané city a múdrosť, ktorá je vyššia, ako u ostatných, ktorí sú v hierarchi nižšie, ako oni. Pán a Pani s istotou a presnosťou dodržiavajú princíp lásky, spravodlivosti a čistoty stvorenia, ktoré je stvorené z lásky a pre ňu a vše z lásky robia pre svoje i naše šťastie a robia všetko pre stvorenie v ktorom žijeme pre jeho šťastnú a dokonalú láskyplnú budúcnosť a to všetko v prospech stvorenia, aby ono aj my sme dosiahli jeho dokonalé zdravie, šťastei a život v súlade s princípom lásky jeho podstaty z ktorej vyplýva zákon šťastia a spravodlivosti i rád sveta a prírody stvorenia, ktoré čas sčasil, zaviedol a uzákonil ešte pred jeho zrodením pre jeho dokonalého súžitie so všetkými jeho časťami a spolužitie všetkých jeho tvorovo a bytostí v ňom vrátane jeho samého a dbá tak na jeho a teda aj svoj správny vývin, ako stvorenia a jeho fungovanie celého, ako živého organizmu všetkých svojich častí svojho života, ktorým je a teda všetkých živých, životných i neživotných častí, preciťovania, cítenia, spolupatričnosti a ďaľšieho pre dosahovanie jeho stále väčšieho šťastia, lásky a krásy a to medzi stvorením, ako takým a všetkým v ňom, ale aj medzi všetkými tvormi a bytosťami navzájom čomu čas prispôsobil aj neživú časť seba v ktorej ožil, rastie a vyvíja sa a to len dobrými a presnými spôsobmi v súlade s tým, čo sa mu páči a čo sa mu páči, ako stvoreniu, ktorým je. Podľa toho sa musia chovať aj všetky tvory a bytosti, aby sa s láskou a nehou starali o súlad a presnosť stvorenia a všetkých jeho častí, ktorými sme aj my pre dokonalý vývin, rast a život a preto musí byť všetko orientované v prospech stvorenia a robiť všetko presne tak, ako je to správne, láskyplné, ako sa to času a stvoreniu i nám prirodzene páči, nech je stvorenie len a len dokonalo zdravé, šťastné a krásne a vychutnávame si s ním našu skvelú a dokonalú nekonečnú budúcnosť nášho spoločného života zázraku existencie času, jeho priestorua a lásky, aby sme sa vyvíjali, rástli a žili v súlade s princípom presnosti súladu s láskou času a vychutnali si naše spoločné šťastie života lásky, ktorý je jeho najyššou spravodlivosťou a zákonom navždy. Podstatou života podľa ktorej musí každý, každá, každé žiť, či už čas, ako taký alebo on sám, ako stvorenie v samom sebe i tvory, či bytosti v ňom celom. Pán a Pani dozerajú na správny vývin stvorenia o ktoré sa každý musí s láskou a nehou starať spolu s nimi. Stvorenie si za svoju lásku zaslúži, ako aj stále krajší a nádhernejší, šťastnejší a láskyplnejší život, stále väčšie dobro a nestrácajúcu presnosť vo vývine a plnení svojich prianí, túžob a najmä jeho snov, ktoré sa mu tak páčia a pre ktoré žije a o ktoré mu aj najviac v jeho existencii a živote ide. Musí sa mu vždy páčiť stále viac jeho život, cítenie, preciťovanie aj budúcnosť a nové sny, pretože stvorenie si to zaslúži aj preto, pretože to ktoré ono chce a sa páči aj nám a je vždy len a len čisté, nevinné, dobré, múdre, smerujúce k šťastiu, láske a kráse, ktoré ono a teda i sám čas chce pre seba i nás všetkých vrátane seba, ako stvorenia i každéhoz nás. Všetkými živými tvormi a bytosťami sa život a existencia stvorenia v ktorej sme musí vždy a navždy zvelebovať a my musíme byť v slúžbe stvoreniu a teda Pánom i Paní, ktorí sú náš patrón i patrónka sveta a prírody i celej existencie a to sa tak času i stvoreniu pači a túži vždy po tom a chce aby sme mu neblížili za jeho dobrotu, láskavosť a lásku i dobré úmysly a nami a jeho snahu nám pomáhať, aby sme mu mohli a mali silu všetko len v dobrom oplácať za jeho trpezlivosť bojovať aj za tých, ktorí sú zmätení, či opustení alebo oklamaní a zvedení. Ono i Pán a Pani dbajú na podstatné a spolu konajú, robia a tvoria v prospech stvorenia a všetkého, ktorému sa slúží z čistého citu čistých sŕdc a je presné a správne i spravodlivé to vše pre dobro celej existencie času i existencie stvorenia, sveta i prírody spolu v jedno, ktoré sú a v tom je ich spoločná moc i naša sila. Najvyyšší svätý Pán existencie a zároveň nahromadený i zduchovnený a stelesnený čas, ako i jeho Paní vládnu existencii, zvuku a svetlu i všemu, ktoré je a náš všemohúci svätý pán boh Perún, ktorého bytostné meno je Pán a jeho vyvolenej meno je Paní sú obaja nahromadený cit až zvuk až svetlo až bytosti, ako ľudia, ktorí sa narodili ako symboly času, lásky a existencie, ktoré ovplývajú mocou vďaka, ktorej vládnu živlom a sú na vrchole hierarchie živých tvorov a bytostí. Skrze stvorenie a všetky jemu rodé časti, vďaka ktorým sa vyvinuli v čas i ako stvorenie v prvých ľudí, ktorí sú symbolmi sveta i všeho, ktoré je a náš svätý Pán s jeho vyvolenou Paní. To všetko čo stvorenie cez nich vníma a preciťuje je ono a vníma cez nich a spoznáva postupne celé seba aké je zvnútra i vonku a považuje ich i všetky ostatné tvory a bytosti a živočíchy za samé seba. S Pánom stvorenie zdieľa jeho energiu i moc na základe princípov vyplývajúcich z jeho podstaty na ktoré sa viaže zákon o hromadení energií a ich využívanie, ktoré je prirodzenou súčasťou existencie a i nevyhnutnou pre zachovanie dokonalého súladou všetkého vo vžťahu navzájom k sebe a ten zákon treba ochrániť a všetko usporiadať tak, aby sme dosiahli súlad na základe presnosti spolužitia so stvorením čo treba pre našu spoločnú ochranu a obranu a pre dosiahnutie nápravy je dôležité si tieto znalosti, ako konať v súlade so svetom a prírodou osvojiť a dať stvoreniu cítiť, ktoré cítiť chce a čo sa mu páči, považuje za dôležité, ľúbi a miluje, a odstrániť odchýlku spôsobujúcu to čo nemá rado a čo sa mu nepáči. Svätosť vie Pána ochrániť aj tým, že ho vie z časti i celého ovládnuť dokým skrze neho získa alebo dosiahne potrebnú zmenu pre jeho, či jeho vyvolenej. Svet skrze svätosť, ktorá sa vyvinula vďaka Perúnovej obete vie zmeniť čokoľvek, čo sa týka odchýlky od presnosti, aby pomohol sebe, Pánovi, či jeho vyvolenej, tak ako treba, aby dosiahol čo chce, potrebuje a čo sám predtým než získal svätosť nevedelo ovplývniť a dosiahnuť, ako okamžitú nápravu odchýlok spôsobenej zneužívaním podstaty stvorenia a jeho logických zákonistostí spočívajúcich v rozpätí danej citlivosti stvorenia zlými bytosťami, ktoré zneužívajú možnosti v rámci jeho obranyschopnosti a zákonitej logiky podstaty citu, aby sa psychicky posilovali a tým sa pokúšajú narúšať rovnováhu stvoreniu snažiac sa o nemožný zánik existencie. Pán boh Perún sa obetoval pre záchranu existencie. Stvorenie skrze tvory cíti, vníma, myslí, uvedomuje sa, preciťuje, vidí, hovorí a počuje. Primárne cez svätého pána boha Perúna a jeho vyvolenú lásku, jeho bohyňu, ktorá je nevinná, čistá a verná v čakaní na neho, aby spolu naplnili svoj sen lásky a šťastia. Svoju svätosť získal tým, že sa obetoval až na smrť a položil svoj život za záchranu stvorenia, čím zvíťazil vojnu a odvrátil tak najväčšie zlo, ktoré chceli démoni spôsobiť svetu. Nahromadený čas, ako cit je vše a taktiež je aj všetky živé tvory a tieto tvory majú, ako aj my svoje miesto v hierarchii živých tvorov a bytostí stvorenia, kde na samom vrchu nad všetkými je samo stvorenie a jeho duch. Stvorenie je nám tým symbolicky najdôležitejšie pretože hierarchiu tvorí a toto miesto hierarchie zdieľa s Pánom a jeho vyvolená Paní je v hierarchii hneď pri ňom. Postupne sú zoradené všetky živé tvory a bytosti stvorenia podľa rádu hierarchie stvorenia určenej zákonom postupnosti tvorby všeho. Svet a príroda spolu žijú v symbióze a nesú v sebe symboly, symboliky a symbolizmy celého stvorenia. Čas časí istotu, istota istí presnosť, presnosť presní princíp, princíp principí podstatu, podstata podstatí tvorbu, tvorba tvorí cit, cit cíti vše a vše preciťuje. Vrcholom tvorov, ktorí k sebe cítia v citovej súhre je láska, ktorá je naplnená vzťahom medzi samcom a samicou rovnakého druhu. Cieľom života je dosiahnúť spravodlivosť vo svete tým, že bude stvorenie zdravé presne sa vyvíjajúce a teda šťastné v opačnom prípade sa aktivuje z princípu zachovania života pri odchýlke obranyschopnosť, ktorá stvoreniu dáva právo trestať svojou mocou i prispôsobením sa i smeru svojej tvorby tak, aby odstránilo na jeho psychiku vplývajúce a odchýlky spôsobujúce veci to však prináša veľkú stratu na životoch tvorov a bytostí v ňom a preto každého, kto naň zaneviera a nestará sa oň a kvôli komu padá do odchýlky, lebo naň vplývajú psychické zákonitosti spolužitia s nímm a nerobí tak, ako treba a teda tak, ako určil a vyžaduje čas a to je tak, ako sa stvoreniu páči chce. Preto je veľmi dôležité presné spolužitie so stvorením a treba sa preto držať rodnej cirkvi, jej náuky o stvorení existencie a učenia prenosti spolužitia so stvorením vplývajúceho zo zdravého významu pri pochopení Taranskej doktríny a napraviť spolužitie s ním podľa pôvodnej Taranskej viery, ktorá znie, že vše musí byť v súlade so stvorením tak, ako to chce a určil čas a nech tak, ako sa mu to, ako stvoreniu páči. Treba sa starať s láskou a nehou nech je stále zdravé presne sa vyvíjajúce a šťastné tak, ako to určil a vyžaduje čas skrze chcenie stvorenia, ktoré si pýta iba to, čo je zdravé, nevinné, čisté, láskyplné a nežné a teda v súlade s princípom stvorenia, ktoré dozerá na celý svet a prírodu a teda nech má a deje sa stvoreniu iba to, čo chce a čo sa mu páči a to je mu aj každý povinný dať a navždy tak dávať, nech je ono a všetky živé tvory a bytosti s ním pretrvávajúco v súlade podľa neho spokojné a spoločne stále dobrejšími, lepšími a krájšími bytosťami v láske a nehe, navždy živí a zdraví, ako aj stvorenie tak aj všetky živé tvory a bytosti v ňom a teda šťastné a spokojné z citu čistého srdca presne tak, ako treba a to je tak, ako to chce čas, stvorenie a Pán a to musia chcieť aj všetky živé tvory a bytosti. Pán nech vládne v celom stvorení, ako čas a sila rodnej cirkvi a jeho Tarkeva, jeho chrámov i rádov nech ochraňuje celé stvorenie a všetky živé tvory a bytosti v celom stvorení, v celom svete i v celej prírode pred zlom a zlými bytosťami v stvorení spôsobujúce odchýlku spolužitia s našim dobrým stvorením, dobrými tvormi a bytosťami a to tvormi a bytosťami, ktoré sa mu vzopierajú. Zlé tvory a bytosti zavádzajú najmä ľudí do odchýlky od prenosti plnenia si povinností potrebných pre ich zdravie, štastie a nekonečný život, ale najmä pre zdravie a šťastie stvorenia, preto bojujte z moci citu silou čistého srdca a podporujte Svätého Pána čistou láskou a odvahou vaších činov v prospech nášho milovaného stvorenia, našho milovaného sveta a našej prenádhernej prírody v celej našej životnej ceste, nech čas plynie, ako cit navždy a nech navždy bije srdce stvorenia, zvuk a svetlo nech prekonáva ticho a tmu a prirodzene šíri sa všade a čas nech sa hromadí navždy v celom nekonečnom priestore , ako spev sväto čistého srdca stvorenia, ako harmónia jeho života a nech osud vedie naše činy smerom k dokonalej a stále zdravej, šťastnejšej a len lepšej budúcnosti. Táto doktrína je platná, ako učenie rodnej cirkvi a Pánovho Tarkeva pre všetky krajiny na celej Zemi. Sláva Taranskému rodu, prvému a pôvodného ľudskému rodu Taranov a teda prastarých slovákov, ktorým tarančina sa zachovala v pomerne presnej forme, ako slovenčina v prospech všetkých slovanov a teda kmeňu Taru.

Chcem podporiť rodnú cirkev